História žuvačky
Ľudia už používajú žuvačky viac ako 5000 rokov. Moderná žuvačka bola pôvodne vyrobená z mliečnej šťavy a prírodného latexu. Avšak od roku 1960, mliečna šťava bola nahradená butadiénom založenom na syntetickej gume, ktorý je lacnejší v priemysle. Väčšina žuvačiek je pokladaná za polymér.
V severnej Európe sa žuvalo už pred deväťtisíc rokmi. Ľudia si vtedy do úst strkali rôzne druhy živice, najviac sa osvedčila brezová kôra. Vďaka antiseptickým vlastnostiam fungovala aj ako liek na zapálené ďasná či boľavé zuby.
Starovekí Gréci žuvali živicu zo stromov, ktoré rástli a rastú dodnes v Grécku a Turecku. Bola to žuvačka vyrobená z mastixu. Mastix sa pri výrobe žuvačiek používa na dezinfekciu úst a zubov.
Mayovia v Strednej Amerike už pred viac ako tisíc rokmi prežuvali šťavu z gumovníka. Podobné to bolo aj u Indiánov. Indiáni v Novom Anglicku zase žuvali stuhnutú miazgu zo smreku. Touto tradíciou sa neskôr inšpirovali aj bieli osadníci a začali zbierať stvrdnutú živicu a vyrábať si z nej svoju domácu žuvačku pridaním včelieho vosku.
„Kúsok gumy zo živice brezy starý približne 5000 rokov objavila študentka archeológie Sarah Pickinová počas archeologického prieskumu v západnom Fínsku. Hlavným dôkazom sa stali stopy po ľudských zuboch na tomto kúsku živice pochádzajúcej obdobia neolitu. Brezová živica obsahuje kyselinu karbolovú, ktorá je dôležitou látkou s protizápalovým účinkom v ústnej dutine.“
Prvá žuvačka pod názvom žuvačka sa objavila až roku 1896, ale živicová žuvačka bola prvou žuvačkou vyrábanou na obchodné účely. Táto žuvačka bola objavená a začala sa vyrábať v roku 1848. Za objaviteľa tejto žuvačky sa považuje John Bacon Curtis.
John prišiel s nápadom, aké praktické by bolo používanie smrekovej gumy na výrobu a predaj žuvačiek a stal sa ich prvým komerčným výrobcom. Spolu so svojim bratom ich začal vyrábať a označil ich ako „The State of Maine Pure Spruce Gum“, čo v preklade znamená „Čistá smreková guma zo štátu Maine“. Taktiež sa mu podarilo vynájsť stroj na ich masovú výrobu, no nikdy si nedal patentovať nejaké z jeho prístrojov, preto však boli jeho zamestnanci povinní udržiavať tajomstvo procesu vyrábania žuvačiek. Neskôr sa na trh dostali jeho nové ochutené parafínové žuvačky, ktoré sa stali čoraz viac populárne. Vymyslel proces vyrábania žuvačiek, ktorý sa používa až dodnes.
William Finley Semple
Hoci Semple bol držiteľom prvého patentu na žuvačku, nikdy ju však komerčne nevyrábal.
Ďalším priekopníkom vo vývoji žuvačky bol vynálezca Thomas Adams. V roku 1871 si nechal Adams patentovať stroj na jej hromadnú výrobu. Za jeho menom sa skrýva mnoho značiek žuvačky, ktoré sú známe dodnes (Black Jack, Tutti-Frutti). Práve jeho tovar bol prvým tovarom, ktorý bol dostupný aj prostredníctvom automatov.
John Colgan
Colgan bol známy tým, že začal pridávať príchuť už priamo do cukru. Cukor potom pridával do šťavy. Týmto postupom docielil to, že príchuť vydržala v žuvačke omnoho dlhšie.
William Wrigley
Trh sa so žuvačkami poriadne rozbehol v roku 1892, keď William Wrigley pribaľoval k svojim práškom na pečenie dva balíky žuvačiek zadarmo. Veľmi známa ovocná a mätová chuť zostala u Wrigleyho zachovaná až dodnes.
V roku 2007 nastal obrovský prevrat keď britskí vedci z University of Bristol vynašli takú žuvačku, ktorá sa nelepí na chodníky, sedadlá, koberce, ani sa nezamotá do vlasov a k tomu je ešte ľahko rozložiteľná.