Žuvačka
Žuvačka alebo žuvacia guma je špeciálny druh gumy určený na žuvanie. Guma je pružná látka získaná vulkanizáciou prírodného kaučuku. Kaučuk môže byť prírodný, získaný zo štiav stromov-kaučukovníkov a umelý, čiže syntetický kaučuk. „Vulkanizáciou získa guma potrebnú pružnosť a odolnosť voči chemickým vplyvom. Vlastnosti gumy (tvrdosť, pružnosť, odolnosť voči chemickým vplyvom) závisia od množstva síry a plnidiel, ktoré sa do nej pridávajú.“ Keď sa pridá menšie množstvo síry (do 10 %), vznikne mäkká guma. Pri pridaní väčšieho množstva síry bude guma tvrdšia.
Na výrobu žuvačky je potrebná guma s nižším stupňom tvrdosti, pretože žuvačka je jemná, kohézna hmota, ktorá je určená na žuvanie. Čiže je to súdržná hmota, látka, ktorá drží pevne pohromade. Substancia, ktorá sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti. Je to látka, ktorá nie je určená na prehĺtanie. Niekedy sa priraďuje k sladkostiam, ale na rozdiel od sladkostí sa nekonzumuje. Má schopnosť nerozpustnosti vo vode, čiže je to hmota, ktorá nie je schopná tvoriť vodné roztoky. To poskytuje možnosť žutia žuvačky bez rozpustenia v ústnej dutine. Bez tejto vlastnosti by sa žuvačka mohla pokojne zaraďovať medzi sladkostí. Ďalšou, veľmi podstatnou vlastnosťou žuvačky je pružnosť. Je to schopnosť predmetov po ich deformovaní (ohnutí, stlačení), vrátiť sa do pôvodného stavu, nadobudnúť počiatočnú podobu.
Uvoľňovanie látok vytvárajúcich chuť a vôňu zapríčiňuje žuvanie v ústnej dutine pomocou mechanických pohybov oboch čeľustí, čiže využívanie pružnosti a nerozpustnosti žuvačky vo vode. Takže schopnosť žuvania žuvačky umožňuje mnoho vlastností vrátane pružnosti, nerozpustnosti vo vode, kohézii, jemnosti, pevnosti, odolnosti voči opotrebovaniu...
Ľudia už od pradávna používali žuvačky vo forme a zložení, aké boli v týchto časoch dostupné. Taktiež i technika na výrobu žuvačky tomu zodpovedala. Žuvačka bola vyrábaná úplne z prírodných zdrojov. Dnes sa spolieha na syntetický materiál, čo umožňuje nielen lepšie a kvalitnejšie, ale aj omnoho zdravšie produkty.